Kedysi sa hovorilo o slovenskom školstve, že je na vysokej úrovni. Nuž, možno sme to ani neporovnávali so zahraničným školstvom, ale skôr so školstvom u nás v minulosti a v prítomnosti. A je dosť pravdepodobné, že naše školstvo niekedy v dvadsiatych rokoch minulého storočia bolo na nižšej úrovni, alebo aspoň nie až tak rozvinuté ako neskôr. Ale ako je to teraz?

Priemernosť základných škôl

Kvalita základných škôl sa veľmi odvíja od všeobecnosti a od povinnej školskej dochádzky. V minulosti šiel na štúdiá len ten, kto mal na to nadanie a ostatní pracovali doma na poli. Zlé na tom bolo to, že nie všetci mohli študovať. Dobré, že študoval len ten, kto mal skutočne záujem. Následne aj prístup učiteľov mohol byť úplne odlišný. Asi každý, kto niekedy niečo učil alebo prednášal, potvrdí, že sa inak pracuje s ľuďmi, čo majú záujem a počúvajú a inak s tými, čo sú tam len z povinnosti.

Takže jeden z problémov dnešného školstva je vlastne to, čo je jeho výsadou. To, že je dostupné každému, dokonca povinne.
Ale to so sebou nesie následne prispôsobivosť širokému spektru žiakov a študentov. Takže kým šikovný žiak zabíja v základoškolskom systéme svoj talent, menej šikovný žiak sa trápi a ledva prechádza. A učitelia predsa len nie sú platení za to, aby sa individuálne venovali každému jednému žiakovi zvlášť.

Existuje riešenie

Našťastie, spoločnosť si už roky uvedomuje tento problém. A snáď konečne aj zodpovední predstavitelia, pretože sa umožnil spôsob domáceho vyučovania. Pokiaľ sa preukážete, že ste schopní svoje dieťa vzdelávať sami, nemusí navštevovať pravidelne základnú školu, ale chodí iba na preskúšania.

Kto má čas vzdelávať svoje deti?

Nuž aj na to je odpoveď. Začínajú vznikať skupinky rodín, ktoré sa vzájomne dohodli a platia si profesionálneho kvalitného učiteľa. Vytvorí sa akási privátna skupinka detí, ktoré sa vzdelávajú spolu. Obrovskou výhodou je osobitný prístup učiteľa ku každému jednému dieťati, keďže takéto súkromné triedy sú maličké.