Zastavte sa v miestnej reštaurácii a pravdepodobne tam nájdete hromady chrumkavých kukuričných nachos s roztopeným syrom a plné poháre margarity. Ľudia si väčšinou myslia, že mexické jedlo je ťažké a plné tukov. Táto myšlienka vznikla hlavne vďaka všadeprítomným stánkom s rýchlym občerstvením. V skutočnosti je mexická kuchyňa svieža, farebná a plná bohatých chutí.

Ak porovnáte zložité „mole“, často obsahujúce až 30 prísad alebo len úplne jednoduché pečené kuracie „tostadas“, v mexickej kuchyni máte vždy záruku, že pokryje oba konce spektra. A či je to už cochinita pibil, ceviche či dokonalé guacamole, každý si nájde pre seba to svoje.

Neoddeliteľnou súčasťou tradičnej miestnej kuchyne je nepochybne chilli. Jalapeños, serranos, habaneros, poblanos a chipotles hviezdia v rozličných pokrmoch, v rôznych stupňoch pálivosti, od miernej až po veľmi silnú. Nie ste si istí, či vaše chuťové poháriky zvládnu korenistú chuť? Tu je malý tip: otestujte jedlo najprv iba špičkou jazyka.

Akonáhle budete zásobení riadnou dávkou chilli papričiek, môžete sa pustiť do prípravy úžasnej salsy. Nič nie je lepšie a dokonalejšie ako čerstvá, farebná salsa. Do food procesora nahádžte pokrájanú paradajku, cibuľu, cesnak, chipotle alebo jalapeño, soľ, prilejte ocot alebo limetkovú šťavu, na dva-tri impulzy posekajte a môžete servírovať s tortillou alebo tacos.

Apropo, tortilla. Placky z pšeničnej alebo kukuričnej múky sú známe už z obdobia Mayov. Tento mexický „chlieb“ Mexičania servírujú skutočne pri každej príležitosti. Pšeničné tortilly sú ohybné a a často plnené rôznymi grilovanými alebo mletými mäsami a zeleninou a nájdete ich aj pod názvom quesadilla. Naproti tomu kukuričné placky – nachos, sú o niečo tvrdšie, menšie a sladšie a vo forme trojuholníkov. Môžu byť posypané syrom a zapečené. Oba typy placiek však majú jedno spoločné: pri príprave ich nikdy nezohrievajte v mikrovlnke lebo sa vám zmenia na lepkavú gumovú masu! Ohrievajte ich VŽDY iba na panvici alebo na platni nad plynovým horákom až kým sa neobjavia hnedé škvrny.